Od hudby k slovu

Autor: Michal Huska | 6.6.2015 o 14:09 | Karma článku: 2,80 | Prečítané:  246x

Dramaturgicky zaujímavý počin sa uskutočnil na pôde Slovenskej filharmónie. Poľské impresionistické dielo postavené na Májovej noci T.Micinského bolo obkolesené dielami, ktoré vznikli našepkávaním M. A. Bulgakova a J. W. Goetheho.

Dva dni po sebe, v rámci symfonicko-vokálneho cyklu zaznel panoptický Alfred Schnittke, virtuózny Karol Szymanowski a romanticky vážny L. van Beethoven.

Majster a Margaréta M. A. Bulgakova je dielo, v ktorom je faustiáda silný pojem. Pojem, ktorý spája istý druh temnoty s reálnym svetom. Vážnosť „svetského“ dokáže vyčerpať a pretvoriť na svoju bezvýznamnú, až symbolicky parodickú karikatúru. Berie do rúk vážny detail a vytvára z neho desivé, absurdné variácie. A Alfred Schnittke k tomuto dielu vytvoril "hudobnú faustiádu". Prvé chvíle fanfár Mahlerovského kolosu mení cez pekelné tango na Ravelovo Bolero zmietajúce sa v hrozivých disonanciách a vytvára z neho pochod „nemŕtveho orchestra“. Orchester aj dirigent Emmanuel Villaume ovládli prostredie svojou hrou aj vystupovaním, ktoré literárne dielo vyžarovalo.

Skladateľ Karol Szymanowski mal talent na vnímanie inšpirácii okolo seba a jeho tvorivý duch bol ako stroj na parafrázovanie nových podnetov do hudobného jazyka. V jeho hudbe sa odráža Nietzscheho pesimizmus, francúzsky impresionizmus, orientálne prvky a aj slovanská sladká malebnosť. Jeho Koncert pre husle a orchester č. 1, op. 35 je akoby ľudový impresionizmus spojený s obrovskou husľovou virtuozitou. Huslista Ewald Danel zo začiatku len sem tam vyčnieval z orchestrálneho prúdu. Nehltane a artikulovane rozdával tóny virtuóznej partitúry. Dynamický rozsah čoraz viac rozširoval a narušoval tak dojem jednoliatosti. Hranatosť sa viac a viac menila na oblúky ľudského jazyka. I keď po kompozičnej stránke sa niekedy dalo hovoriť o dialógoch, orchester a husle spolu nediskutovali. Viedli spoločný prúd rozprávkového monológu.

Na koniec večera bol predstavený príbeh. Príbeh o panovníkovi, ktorý ešte veril v súcit, lásku a ľudský zmysel pre pochopenie. A práve naivita a nenaplnená láska pre svetské pravidlá ho zaženú do kúta, v tomto krutom a zlomyseľnom svete. Napokon je donútený odovzdať svoje posledné sily, svoje posledné chvíle života jedinej idei - slobode. V boji za slobodu umiera, no morálne sa stáva víťazom. Toto je Egmont a romantický hrdina ako taký. Niet divu, že Goethe zaujal Beethovenovho revolučného ducha. Emmanuel Villaume dokázal udržať vznetlivosť jednotlivých pasáži a krásne odhaľoval gradácie ťažkých nánosov vznešených ideí. Boris Farkaš náruživo a precítene citoval toto literárne dielo a uvádzal tak atmosféru, ktorú Beethoven následne hudobne transformoval a slovo sa stávalo hudbou. Sopranistka Eva Hornyáková spievala čisto a s decentným afektom, tak ako sa na scénickú hudbu patrí. V posledných momentoch sa prekrývala gradácia hovoreného slova s hudbou a bola tak pripravená pôda pre Symfóniu víťazstva.

Dirigent Emmanuel Villaume dokáže odzrkadliť atmosféru diela, čo vytvorilo väčšiu kompaktnosť v tejto hudobno-literárnej viacrozmernosti a Slovenská filharmónia pod rúškom literárneho zážitku ukázala svoje hudobné kvality. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?