Traja skladatelia, tri národy, tri storočia

Autor: Michal Huska | 16.2.2015 o 0:38 | (upravené 20.2.2015 o 19:27) Karma článku: 4,99 | Prečítané:  366x

Bratislava. Každá epocha zažila svojich velikánov a dovršovateľov, ktorý vyždímali trendy svojej doby a každá epocha našla velikánov, ktorý jej ukázali novú cestu. Slovenská filharmónia nahliadla do hudobnej histórie a vybrala svojich troch skladateľov, ktorý svoju dobu odzrkadlili a hudobnú scénu vodili za ruku smerom k svojim novým víziám. Ludwig van Beethoven, Edouard Lalo a Bohuslav Martinů. Tak vyzeral cyklus  Hudba troch storočí 12. a 13. februára v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie.

                 Beethovenova predohra Kráľ Štefan sa dnes vyníma ako technická práca. Hravá rytmika a melódia, no nie tak hĺbavá ako sme na skladateľa zvyknutý. Avšak oslavný charakter, ktorý so sebou nesie pôsobil priam dojímavo, až k minulosti melancholicky v kontraste s nasledujúcim programom. Večer jednoducho začal v tradičných hodnotách netradičného Beethovena a jeho absolútnej hudby. Akoby sám skladateľ prišiel vzdať hold celému priebehu večera. Český dirigent Petr Altrichter si orchester elegantne ustrážil bez jediného zaváhania.

                Španielská symfónia pre husle a orchester. Hviezda večera, huslista Ivan Ženatý si večer jednoznačne užíval. O jeho mieste na pódiu nebolo od začiatku až po koniec pochýb. Postavil sa a začal akoby rozsievať hudbu tým, ktorí jej boli hodný. Husle boli jeho hlasom a prsty hlasivkami. V niektorých častiach sa zdalo, že so skladateľom Edouardom Lalom sa stretol temperament diabolského Paganiniho, keď aj so samotným huslistom to zamávalo, čo sa ukázalo v pár štvrť-tónových odchýlkach. Ivan Ženatý však svojou čistou technikou hry ukázal jasné zdelenie. Na pódium prišiel, zanechal po sebe farby španielskeho ohňa, ktorým popálil celé publikum. Orchester mu podložil zázemie, od ktorého sa mohol odrážať a nemal problém s ním udržať tempo. Ako kulisy, z ktorých sa v priebehu deja sformuje druhá, rovnocenná postava a nakoniec objíma celý obsah, ktorý by bez nej neprežil a zanikol. Dirigent Petr Altrichter nepoľavil, nenechal nič náhode a svojim charakteristickým vystupovaním ustriehol dynamiku, ktorá bola pri tomto spoluznení viac ako dôležitá.

                Vznešenosť, hrdosť i jazvy, ktoré zanechala história. Česká rapsódia. Aj progresívny Bohuslav Martinů postavil monument, hneď vedľa diel Smetanu a Dvořáka. Neuveriteľná pokora je vsiaknutá hlboko v centre celej rapsódie. Chvíľami rodenie samotného národa s výhľadom na jeho krásy. Občas nás oslepí lesk českej koruny, občas nás zarmúti pohlaď na slzy a natiahnuté lapajúce ruky a následne sa zatrblieta lesk zbroje a obrovská hrdosť. Barytón Ivan Kusnjer zaujal recitatívnu pozíciu, ako sprievodca českej krásy a požehnania. Slovenský filharmonický zbor mal váhu. Mal teplo svojho spevu, ktorý znel ako hlas ľudu, hlas národa, spievajúc jednotne. Kolosálne prvky, vyhrotené do výbuchov národných vízii, kde jeden ľud so vzájomnou láskou volá po svojom otcovi, svätom Václavovi. Marek Vrábel na organe rozšíril tieto vízie, keď zvuk organu preniesol obecenstvo do chrámových priestorov s prosiacim ľudom. Slovenská filharmónia zabezpečila výlet nacionálnej hrdosti a opäť nastolila otázku národnej hudby. Na druhej strane túto otázku ukázala ako irelevantnú, oproti samotnej hudbe, ktorá v zachytávaní nacionality zachytila prvky, ktoré otriasli celými základmi hudobného cítenia, keď každý poslucháč je na chvíľu o pár metrov vyšší.

 

Účinkovali:

Slovenská filharmónia

Slovenský filharmonický zbor

Petr Altrichter – dirigent

Jozef Chrabroň – zbormajster

Ivan Ženatý – husle

Ivan Kusnjer – barytón

Marek Vrábel - organ

Program:

                 Ludwig van Beethoven (1770-1827)

                                 Kráľ Štefan, predohra op. 117

                 Edouard Lalo (1823-1892)

                                 Španielska symfónia pre husle a orchester d mol, op. 21

                 Bohuslav Martinů (1890-1959)

                                 Česká rapsódia, kantáta pre barytón, zbor, orchester a organ H. 118

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?