Nová slovenská hudba – od E-čka až po Let

Autor: Michal Huska | 9.11.2014 o 1:52 | Karma článku: 4,25 | Prečítané:  462x

Bratislava. 27. ročník festivalu Nová slovenská hudba pokračuje. Druhý deň programu, 8.11. 2014 o 19:00 v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu sa predstavili netradičné diela Slovenských skladateľov. Tie zneli v duchu Cage-a, notových a zvukových anomálii  a novej hudby 20. a 21. storočia. To všetko v podaní postbeatovej kapely skupiny Urban Hudák.

        Prvú skladbu od Daniela Mateja E (for e.g.), pre sólovú elektrickú gitaru predstavil Attila Tverďák. Šlo o rytmickú hru s použitím distortion, ktoré rôzne zosilňoval a zoslaboval.  Občas sa jednalo akoby o časti gitarových riffov, kde to v stále prebiehajúcej rytmike dodávalo zvláštny melancholický charakter. Akoby v tých pár minútach prebehla história elektrickej gitary v rockovej hudbe.

        Druhá skladba - Deux et Machina od Františka Királyho. Tu sa už podieľala celá skupina Urban Hudák. Pridal sa Juraj Vajó na klavíri a spevom, a Boris Vaitovič s basovou gitarou, ktorý v ďalších pesničkách zapojil aj theremin. Vznikol zvláštny hudobný tranz, ktorý spôsobil hlavne Juraj Vajó svojim rytmickým šeptaním s delay-om.

        Ako ďalšia nasledovala skladba Continuous (Hommage á MOrton Feldman) od Boška Milakoviča. Nezvyklé frázovanie a variovanie frázy. Skladateľ sa tu odvoláva na silu momentu, chvíle. Šlo o neustále plynúci čas, ako píše Boško Milakovič. To by sa dalo pochopiť myšlienkou, ktorú často do diela vkladal. Vracal sa k nej a istým spôsobom ju obmieňal, či niečo k nej pridal. Pri pohľade z blízka by sa dalo hovoriť o opakovaní tém a ich transformácii, no s odstupom získame veľmi komplexné dielo. Akoby hudobný kubizmus. Jedna myšlienka zhudobnená naraz z rôznych uhlov pohľadu.

        Štvrtá skladba Byzantské fragmenty a šiesta, Liturgické fragmenty aramejské, Pre Eliáša, pochádzali z rúk spomenutého interpreta, Juraja Vajóa. Ich názvy odkazujú, ako píše skladateľ, na písanú formu hebrejského alefbetu, ktorá odkazuje na starý fénický zdroj s piktografickým obsahom. Keďže hovoríme o písme a resp. obrazcoch, hovorím aj o zvukoch, ktoré si človek predstavuje a ktoré sú pre daný znak charakteristické. Intarziou písmen v partitúre tieto zvuky Juraj Vajó objavuje a skúma. Ďalší členovia kapely tu pripojili svoje kompozície a prekrytím vzniklo veľmi unikátne dielo so starobylím, orientálnym nádychom v rukách ne-idiomatickej hudby.

        Pavol Bizoň a jeho Akordy a kordy, bolo piate dielo večera. Čo zaznelo, bolo deväť  akordov. Ich variácie a neobvyklé prelínanie s použitím flažoletov. Kordy v názve, mohlo pripomenúť  isté podtrhávanie strún a následný zvuk podobný úderu kordov.

       Ako posledné dielo, nasledoval Let, skladba od Petra Machajdíka pre elektrickú gitaru a napísaná pre Attilu Tverďáka. Podobu diela skladateľ prirovnáva k zlomkom dúhy a ich tieňom. Dojmovo sa skutočne jednalo o zvuky podobné letu. Avšak aj tu, abstraktnosť  a jej podoba je veľmi subjektívna. Dielo bolo rozdelené do troch častí, ktoré získavali formu putovania, chvíle stúpania, eufórie, chvíle pozvoľného vznášania sa s pocitom údivu a zároveň strachu.

        Večer so skupinou Urban Hudák bol príjemným výletom cez abstraktný svet novej slovenskej hudby. Ukázal inovatívnosť  slovenských skladateľov a ich zmysel pre hľadanie nových zvukov a prácu s nimi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?